Starí Gréci mali nespočetne veľa mýtických bytostí, verili, že tieto stvorenia im môžu buď pomôcť alebo uškodiť. Báli sa ich ale aj uctievali. Pozrite ku komu sa mohli modliť starovekí Gréci.
Zeus – pán oblohy všeotec
S pomocou Hádesa a Poseidona zvrhol Zeus svojho otca Cronusa, kráľa Titánov. Stal sa hlavným božstvom v novom panteóne, ktorý pozostával väčšinou z jeho súrodencov a detí. Okrem ovládania počasia bol Zeus známy svojou chronickou neverou voči svojej sestre-manželke bohyni Hére. Medzi jeho najznámejších nemanželských synov patril aj slávny Herakles (Herkules). Jeho rímskym ekvivalentom bol Jupiter.
Poseidón – pán morí
Poseidón je najviac známy ako grécky boh mora. Čo možno neviete, že bol tiež bohom koní a zemetrasení. (Veľa jeho chrámov bolo vo vnútrozemí.) Mal pár naozaj zvláštnych potomkov. Splodil napríklad okrídleného koňa Pegasusa, Medúzu a Kyklopa, ktorý je oslepený Odysseom a jeho posádkou v bájnom diele Odyssea. Jeho rímskym ekvivalentom bol Neptún.
Hádes – pán podsvetia
Hádes vládol svetu mŕtvych, s ktorým bol niekedy považovaný za synonymum. Chladný pán podsvetia bol naháňal starým Grékom hrôzu. Duše po smrti odchádzajú do podsvetia, ktoré Gréci volali Tartaros. Panstva Hádesa. Hádes bol bratom Poseidona a Dia (Zeus). Spolu tvorili triumvirát najmocnejších bohov panteónu.
 

Héra – ochrankyňa rodiny

Kráľovná bohyňa Olympu. (Olymp je hora, sídlo, kde žijú bohovia.) Bola sestrou a ženou Dia. Aj keď je často vykreslená ako rezervovaná a strohá, nemilosrdne pomstila, keď došlo k (mnohým) mimomanželským dobrodružstvám jej manžela. Nanešťastie pre objekty Zeusových zbožných náklonností mala Héra tendenciu mučiť „iné ženy“ (a ich potomstvo, vrátane Herakla), a nie samotného Zeusa. Jej rímsky ekvivalent bol Juno.

 
Panteón gréckych bohovo je zaujímavé čítanie. V článku sme vám priniesli hlavné božstvá, ktoré ovplyvnili život a kultúru celého Grécka.