Pohrebné službysú úzko späté s pochovávaním. Pod týmto pojmom vo všeobecnosti rozumieme odovzdanie tela zosnulého na miesto rozkladu – týmto miestom môže byť zem, hrobka, oheň, voda alebo vzduch. Okrem pohrebu občianskeho, cirkevného, či kombinovaného literatúra uvádza ďalšie delenie:
- Kostrové pochovávanie
- Pochovávanie žiarom (kremácia)
- Nebeský pohreb
- Pochovávanie do vody
- Birituálne pochovávanie
- Hydrolýza alkalizmom
- Promesia
- Pochovávanie do vesmíru
História pochovávania vo svete…
V období paleolitu sa vôbec prvý krát objavilo pochovávanie, ktoré bolo spojené s rituálom, ktorý zahŕňal obetné dary. Neskôr v neolite sa čoraz viac používali tradičné pietne obrady, ktoré si udržali tak silnú tradíciu, že sa tento zvyk preniesol až do doby bronzovej, kedy mali klasický pohreb už skoro všetci zosnulí. Z historického hľadiska už môžeme hovoriť o prvých kremáciách. Prvé pohrebiská na nachádzali priamo na území obývaných sídlisk. Vyššie spomenuté nebeské a vodné pohreby sú z archeologického hľadiska prakticky nezaznamenateľné, nakoľko sa telo zosnulého úplne rozloží a nikdy sa nedajú nájsť ani kostrové pozostatky.
História pochovávania na území Slovenska…
V trinástom storočí pred Kristom sa potvrdili výlučne žiarové obrady, ktoré sprevádzalo pochovávanie pozostatkov zosnulých do urien, ale aj priamo na miesto posledného odpočinku bez akejkoľvek ochrannej nádoby, prípadné rozptýlenie popola do prírody. Neskôr sa v čase prijímania kresťanstva začalo používať takzvané birituálne pochovávanie a občasne tiež klasický pohreb, ako ho poznáme dnes, kedy sa kostrové ostatky uložia do zeme. Naši predkovia verili, že aj po smrti duša zosnulého prežíva a preto zosnulého zaopatrujú do hrobu na posmrtný život oblečením, topánkami a rôznymi ozdobami. Výnimkou neboli ani zbrane, peniaze, jedlo a podobne.
Popletená história pohrebných služieb…
Ak náhodou zomrel vyššie postavený, zámožný muž, bolo ho treba po smrti uspokojiť nie len materiálne, ale aj sexuálne, pretože ľudia verili, že pri nesplnení tejto podmienky by sa zo zosnulého stal upír. V praxi to znamenalo, že jeho milenky či manželky museli zabiť tiež a pochovali ich do spoločného hrobu, aby ho partnerka mohla sprevádzať posmrtným životom.
