Atmosféra v miestnosti, kde sa rozhoduje o vine a nevine, len zriedka presne zodpovedá skutočnosti, a preto existuje inštitút, ako napríklad návrh obvineného na predloženie dôkazu, ktorý funguje ako ochranná hrádza proti svojvôli a unáhleným rozhodnutiam zo strany polície a prokuratúry v každom trestnom konaní. Ak sa ocitnete v kolotoči obvinení, realita sa zrazu premení na chladný mechanický stroj, kde každý váš krok podlieha prísnemu a mnohokrát predpojatému preskúmaniu, pričom málokto naozaj počúva váš hlas a zohľadňuje to, čo by mohlo osvetliť temné kúty vyšetrovania.

Právo na obranu nie je len prázdna fráza z učebníc ústavného práva ezmluva, ale hlboko zakorenená potreba po spravodlivosti a rovnováhe síl medzi štátom a jednotlivcom, ktorý sa nachádza v nevýhode pod náporom inštitúcií. Predloženie návrhu na doplnenie dôkazov neznačuje iba splnenie formálnych požiadaviek, ale je to odvážny a rozhodný krok ukázať, že pravda sa nachádza aj mimo predpripravených súdnych záznamov, ktoré často zanedbávajú významné detaily. Hoci orgány činné v trestnom konaní majú moc, neznamená to, že ovládajú pravdu, a preto každý dôkaz, ktorý obvinený predloží, je zásadným prvkom, ktorý môže preukázať jeho nevinu alebo aspoň znížiť možné prísne tresty.

Je bezvýznamné pasívne čakať na rozhodnutia iných o vašom osude, pretože lhostajnosť v týchto chvíľach môže byť bolestivejšia ako samotný proces a môže viesť k tragickým chybám, ktoré už nie je možné vrátiť späť. Zákon síce jasne stanovuje podmienky, za akých je možné požadovať dôkazy, no za každým paragrafom sa skrýva skutočný osud jednotlivca vrátane strachu o rodinu, straty dôvery a nádeje, že nakoniec spravodlivosť prevládne nad formalizmom. Ak sa vyšetrovateľ alebo sudca bezdôvodne odmietnu prijatie návrhu na predloženie dôkazu, narušujú tým nielen procesné predpisy, ale aj základné zásady férovosti, ktoré by mali chrániť každého občana pred nespravodlivým odsúdením.